Prosba pre IP 213.195.225.3

Chcela by som túto IP adresu (pána P.N.) z Nového Strašecího 88, ČR, poprosiť aby v mojom zápisníku nevyhľadával žiadne pedofilné porno. Neholdujem týmto veciam a aj keď mám alergiu na chlpatých, toto je prípad, kedy som ochotná byť nápomocná. Okrem toho väčší výber pedofílie rozhodne nájdete cez český a nie slovenský google, pretože keď doň píšete že hľadáte "decke porno" nenájde Vám to, čo hľadáte, ale vďaka nedokonalosti algoritmu kľúčových slov Vám vyhodí stránky o dečkách a bielom sexe (ľadnička). Mala som v úmysle túto udalosť nechať bez povšimnutia, avšak, pokiaľ sa každý deň cez tieto kľúčové slová ku mne dopracovávate, nezostalo mi nič iné, než Vás poprosiť, aby ste toho zanechal a doporučiť Vám pre Vaše dobro obojstrannú orchiektómiu. Ďakujem za pochopenie.

PS: Jediné porno, ktoré Vám rada poskytnem je video kde vzhliadnete moje kozy, ktoré zase nie sú nijak extra očarujúce, pretože sú stále v rastovej fázi, vďaka krátkej dobe hormonálnej terapie.

Bezcitnosť a budúcnosť

Stále tie staršie generácie hľadia s pohoršením na omladinu, ktorá naozaj z pokolenia na pokolenie je horšia, bezcitnejšia a bezohľadnejšia. Vždy za to mohli rodičia, škola, médiá a tento stav sa dostal do bludného kruhu, špirály, ktorá sa roztáča stále rýchlejším tempom. Niekedy mám však pocit, že sú situácie - a týka sa to hlavne médií, keď by sa dalo výchovne postupovať inak, lepšie, ale z mne neznámeho dôvodu sa učiní presný opak.

Kam sa podelo batoľa? Výraz lezúň mi pripomína robota, alebo odporného pavúka, ktorého rozšliapnem, ale rozhodne nie bezbranné dieťatko, ktoré začína poznávať svet. Kultom tohoto storočia sa stala bezcitnosť. Kdo je bezcitný, úspech ma zaručený. Za takúto cenu úspešná byť nechcem. Pre mňa lezúň nikdy existovať nebude, uvidím len malé batoľa, ktoré sa šuchce kolenačky za fľašou s mliekom. Lezúň nikdy neexistoval inde než vo fantázii agresívnych ničiteľov citu.

To mi ešte pripomína, že ako človek starne, postupne sa zase vracia do detských rokov - teda aspoň chovaním, či myslením. Ako príklad môže zase poslúžiť kolenačková cesta po všetkých štyroch s fľašou v ruke, no v tom vyššom veku, už v nej nie je mlieko a dudlík:-)

No a táto predstava mi pripomenula zase niečo úplne iné. Situáciu, keď som sa ja v 30-tich rokoch svojho života prebrala v špitáli v plienkach a s fľašou s dudlíkom na stole. Učila som sa zase hýbať, rozprávať, písať, čítať, jesť s príborom a piť s pohára. Udržať naplnený pohár v ruke, uchopiť pero do ruky tak, aby mi nevypadlo a prebrať k životu ochrnuté hlasivky. Neprajem to nikomu.

Naliať čistého vína - má to cenu?

Kamarádka sa zase zmieta v depresiách. Teda popravde nie zase, ale skončila prestávka, kedy depresie boli potlačené v úzadí. Trápia a ničia ju rovnaké veci ako mňa. Neviem jej pomôcť a cítim sa v tom úplne bezmocná. Vedela by som ako tieto stavy zmierniť, odstrániť však nepôjdu. Aj mňa trápi, že vypadám (a niekedy som sa aj tak chovala) ako naozajstná obluda. Trápi ma, že nech urobím čokoľvek budem iba živá karikatúra toho, čo som vo vnútri. Týra ma nekonečné a celoživotné čakanie na abstraktné veci, ktoré sa skôr nestanú, než by som sa ich mohla dožiť. Trápi ma aj jedna dosť podstatná vec, ktorou sa sama degradujem na obyčajného šaša, v očiach normálneho človeka. Vždycky všetko bude iba ako. To prečo je žena ženou nikdy nenaplním a je to asi ten najhlavnejší dôvod, prečo som ja, alebo iný TG pre ľudí iba smiešny šašo, ktorého nikdo nemôže brať vážne. Udrela som klinček po hlavičke, bolí to moc a všetci TG a o tých ostatných názvoch ružového spoločenstva ani nehovorím túto tému striktne obchádzajú a odmietajú sa o tom baviť. Svojim spôsobom popierajú realitu. Áno, aj mňa to trápi a je to trápenie asi najmocnejšie. Najskôr som si realitu tak ako ostatní jednoducho popierala, potom som sa nad ňou musela zamýšľať stále častejšie, aj keď mi to spôsobuje tie najsebevražednejšie chúťky. Musím si však v duchu povedať, že sú veci, na ktoré sa môžem pokúsiť iba zabudnúť, alebo nemyslieť. Keď však idem po ulici okolo maminy s kočíkom, vtedy si naplno uvedomujem, aké nešťastie transgenderizmus je. Ako sa cítite vy ostatní/é???

To o čo sa tak zúfalo pokúšam, je absolútne minimum k snahe prežiť a povedie k tomu, že zo mňa bude ešte dokonalejšia karikatúra a ešte smiešnejší šašo, lenže si uvedomujem, že je to zatiaľ jediná možná vec, ktorá by mi mohla pomôcť prežiť, alebo teda zomrieť "prirodzenou" smrťou, pokiaľ sa dá povedať, relatívne v kľude bez vlastného vedomého pričinenia. A s pocitom aspoň malinkatej (aj keď asi falošnej) dôstojnosti. Ešte inak povedané, keď si uvedomíte, čo s Vami je, Váš život sa nedá počítať na žiadne časové jednotky, pretože sami neviete, kedy to úspešne ukončíte Vy sami. Neviem kdo to bol ale povedal to pekne že život je vec, z ktorej živý nevyviaznete. TG iba čaká na smrť, nemá život, lenže jeho povinnosťou by malo byť pokúsiť sa ho prežiť tak ako ostatní, čo najdlhšie. Aspoň sa o to pokúšať. Začať by sa dalo tým, že sa všetky vzdušné zámky zbúrajú a poviete si, koľko v súčasnej dobe, sitáciách a technológiach môžete urobiť reálne a o to sa snažiť. To ostatné z hlavy vymiesť ako zhubné a nereálne. Sú to kruté slová, lenže keď sa nad tým TG zamyslí zachráni mu to život, alebo predĺži aspoň na takú dobu, aby skúsil nazbierať sily na ďalšie boje s veternými mlynmi. A keď na to nebude sám, môže sa to podariť. Inak nemá najmenšiu šancu.


Deviaty riadok. Môžem upliesť zázračné zlaté rúno, aj tak všetko do smrti bude iba ako. Mojou povinnosťou je odďaľovať moment kedy sa zabijem na čo najneskôr. Linduška, je to naša povinnosť voči ľudom, ktorí nás ešte majú radi. Bude Ti to znieť neuveriteľne, ale stále takí ľudia existujú.

Tretia dečka a sobotný odpočinok

Ešte včera večer (ja iba do 20.00 ako obyčajne) som sa rozveselila s babenkami. Linduške sa podarilo ma ukľudniť a presvedčiť ohľadom výsledkov krvi, že mi to neskríži plány a prišla aj Margge, ktorá si bola odpočinúť u kamarádky, tak radosť bola dvojnásobná, lebo podvečer už sa zase o mňa pokúšali všelijaké úzkosti. Hotovú dečku sem priložím neskôr, hneď ako sa dobijú batérie do fotoaparátu. Klasika, jedna fotka za týždeň a zakaždým, keď ho vezmem do ruky zradia baterky. Takže fotka neskôr. Cvičenie od Kleopatry je vynikajúce, ale prestáva mi stačiť pretože už robím 1x20, 4x15, 1 dlhý a keď toto absolvujem, cítim ako si brucho žiada ešte aspoň jednu rovnako veľkú porciu cvikov, lenže panva už protestuje a nejde to. Budem musieť zase niečo vymyslieť, aby som to zvládala a pridávať cviky, nedoprajem na bruchu už ani gram tuku. Bohužiaľ, objavuje sa zase starý problém, že mi zase vystúpila jazva po dréne. Dialo sa to vždy, keď som nemala na bruchu tuk. Pod ňou je len pokožka, chýba tam špička brušného svalu (netuším prečo bolo potrebné ten kúsok svalu odstrániť) a pod ňou už iba žalúdok. Linda ma presviedča, že sa tejto nepríjemnosti môžem zbaviť abdominoplastikou, ktorú by mi VZP uhradilo, pretože to miesto okrem toho, že pôsobí škaredo esteticky je naozaj nebezpečná achilova päta - doslova. Zatiaľ to nechám tak, ale po orchiektómii, to bude ďalšia vec, ktorú musím vyriešiť. Pokiaľ som totiž mala na bruchu tuk, bolo to miesto chránené aspoň čiastočne, teraz stačí ak sa buchnem o roh stola a vyrazí mi dych. Nechápem ako môžu fungovať anorektici, aj keď pravda, majú asi kompletné telo.

No ešte sa pokúsim popísať cviky od Kleo pre prípadných záujemcov zbavenia sa brušného tuku, pretože sú mimoriadne účinné hlavne na tu spodnú časť brušného svalstva, kde sa tuku zbavuje asi najhoršie. Tieto cviky sú natoľko účinné, že človek už len opticky pozná zmenu po prvom týždni. Teda:

Ľahnúť na chrbát, mierne nadvihnúť telo a dvíhať obe spojené nohy. Postupne podľa cvičenia, človek sám ucíti, ako moc byť prizdvihnutá, pretože tým sa prenáša cvičenie na celú plochu brušných svalov. Keď sú nohy prizdvihnuté udržať ich chvíľu vo vzduchu, aby ta spodná časť brucha dostala zabrať a pomaly spúšťať. Garantujem Vám, že zatiaľ je toto ten najúčinnejší cvik, aký som kedy poznala. Sedy-ľahy, alebo dvíhanie nôh v leže, je proti tomu nič a navyše pre panvu je to šetrnejšie. Škoda toho drénu.

Táto dečka aj keď má iba 14 riadkov, bola pracnejšia, pretože vzor je iba z 2x nahadzovaných DS a na 11-tom riadku sú dokonca 4x nahadzované DS. Bohužiaľ posledný lemujúci riadok obsahoval prvok, ktorý som nezvládla a budem musieť poprosiť o radu zase pani Marcelu. Išlo o to, že sa trojica 2xDS vplietala zo 14 riadku až do 12tého a neprišla som na to ako, tak som iba lemovala. Na ďalšom obrázku je rozrobená nová dečka z tuším 23 riadkov. Ak nepočítam pikotky, ktoré ale nie sú zložité, neobsahuje žiadne nové prvky, iba si vychutnám háčkovanie.


Budem si už musieť kúpiť pleťovú vodu. Mydlo a obyčajná voda mi stačili, pokým H na pokožku nemalo nejaký podstatný efekt.

Obecný piatok

Dneska ráno som dúfam už naposledy do operácie odovzdávala vzorky. Sestrička u obvodnej doktorky je hlúpa alebo zlomyseľná, alebo oboje. Najskôr na mňa cez celú čakáreň huláka pán XY, potom sa ma pred rovnakým množstvom ľudí pýta, akú operáciu idem absolvovať a s akou diagnózou a odpoveď na obe svoje zbytočné otázky drží v ruke. Tak som jej rovnako hlasito oznámila, že sa idem vykastrovať pretože diagnóza je transsexualita a že keby sa pozrela bližšie do papiera, nemuseli sme o tom informovať zbytok čakárne. Nepovedala ani prepáčte - radovala sa.

Dvojfarebná dečka je napnutá a práve sa suší. Chystám sa na novú. ktorá neobsahuje žiadne nové prvky, chcem si ju začať doma a dokončím ju asi v špitáli už. Miniem na nej posledné bavlnky a potom uvidím, či mi česká socka dá aspoň na jedlo, prípadne dokúpim ďalšie bavlnky a pokúsim sa o dečku filetovým spôsobom. Našla som jednu, čo by som mohla zvládnuť. Linduške som poslala poštu, dúfam, že jej príde rýchlo. Dala som prvú triedu. Včera mi bolo po dlhšom čase zle. Pevne verím, že tieto návaly budú čoraz zriedkavejšie. No a čo sa týka nekonečnej únavy, asi to bude tým, že aj výsledky krvi neukázali nič pekného.

Dezinformácie, komunita, (naozaj?) nenávisť

Tento článok bude zložitejší a prinútila ma k nemu skúsenosť, ktorú som si plne uvedomila, až keď som na google zadala vyhľadať slovo orchiektómia. Okrem dezinformácií a nesprávnych, neaktuálnych informácií ohľadom kastrácie, ktoré sú rozšírené prakticky vo všetkých trans komunitách sa pokúsim vysvetliť aj svoj samotársky postoj, odťahovačnosť od trans komunít a všeobecne nesprávne názory vžité v populácii, ktorá transgenderizmom postihnutá nie je.

V prvom rade by som chcela upozorniť, že aj keď transgender (teraz už iba TG) absolvuje orchiektómiu (kastráciu), na území Slovenskej republiky nemá nárok získať doklady a identitu ženského rodu. Nemá. ďalší omyl je, že tzv. shemale podstupujú tento zákrok z toho dôvodu, aby mohli naďalej súložiť a že preto iba toto a nie úplnú zmenu pohlavia. To je nezmysel. Práve kôli tomu shemale nikdy orchiektómiu nepodstúpi. Po tomto zákroku totiž príde 100%ná impotencia a jediná vec, ktorá zdvihne pohlavný úd je vákuová pumpa, lenže s tou by sa shemale v pornopriemysle neuživili.

Ďalšia dosť podstatná vec je to, že všetky tie názvy shemale, transky, crossdresseri, transvestiti, atd. nie sú a nebudú TG. Teda transgender - človek, nespokojný zo svojou rodovou identitou. Vyššie vymenované skupiny ľudí zo svojou rodovou identitou spokojní sú. Nechcú sa zabiť kôli tomu, že majú nesprávne telo. Svoje telo majú naopak radi, maznajú si ho a nikdy by sa nepripravili o možnosť sexuálneho styku tým, že sa zbavia svojej možnosti sexuálnej vzrušivosti a sexuálneho styku zo všetkými plnohodnotnými pocitmy, ktoré k tomu náležia. Toto je absolutne kľúčový rozdiel!

Ďalšia vec: prosím uvedomte si, že pokiaľ ste spokojný/á zo svojou rodovou identitou, nikdy opakujem NIKDY nepochopíte trápenie TG a prečo tak zúfalo žiada tieto drastické zmeny, ktoré sú popravde načisto v rozpore s prírodou. Predtým, než som sa rozkmotrila s jednou známou, ktorá mi vyše roka spievala do ucha, ako ma chápe, aké peklo žijem, zrazu otočila o 180 stupňov a začala mi moje depresie a suicidálne sklony vyčítať dosť hlúpym spôsobom a takými argumentami, pre ktoré je môj mozok úplne vypnutý, lebo so svojou rodovou identitou nespokojná som, pričom výraz nespokojná, je len čajový, vzdialený odvar reálnych pocitov. Toto bola pre mňa neklamná známka toho, že to proste nepochopila nikdy, lebo to na sebe necítila. To že si človek povie v duchu občas jaj teraz by som chcel/a byť niekto iný, iného rodu, je vec prirodzená, ale nemá to s rodovou nespokojnosťou absolutne nič spoločného. Je to nepredstaviteľne mučivý pocit, ktorý pozná iba ten, čo TG je. Nemá cenu popisovať tu, alebo pokúsiť sa popísať aké to je, pretože je to nepopísateľné. Je to absolútne peklo celkom mimo chápanie a predstavivosť aj toho najinteligentnejšieho človeka, ktorý to nezažíva, pretože nie je TG.

A teraz prečo transgender a nie transsexuál? Ja osobne nenávidim oba výrazy, alebo vlastne akýkoľvek výraz. Necítim sa nijak "trans". Som žena, hlásim sa k tomuto rodu a vždy som sa za ženu považovala. Tieto ostatné termíny vznikli, aby sa diagnóza dala nejak nazvať a špecifikovať. Ano škatulkovanie. Názov transsexuál po bližšom preskúmaní psychiky sa javil totiž (a celkom správne) ako totálne zavádzajúci, mýliaci ale hlavne veľmi nešťastný. Neviem ako iní TG, ale pre mňa bol sex vždy a celý život na poslednom mieste v rebríčku priorít. Nesúlad mozgu s telom bol tak agresívny, že nejaké sexuálne záležitosti (vyberané druhy sexu, perverznosti všetkých typov, či BI alebo HETERO atd...) išli vždy mimo mňa a nezaujímali ma. Okrem toho v tom fyzickom stave ako sa nachádzam dodneška ani nemalo význam o nejakom sexuálnom styku uvažovať. Priemerne vzdelaný človek si uvedomí, že keď TG MaleToFemale chce súložiť, nebude mať z toho nikdy nič okrem depresie, nech už to skúsi zo ženou, alebo mužom. Hetero muž odmietne, pretože nevlezie do postele s chlapom. Gay to možno skúsi, lenže TG bude zhnusený pretože gay na ňom bude obdivovať práve to čo TG na sebe nenávidí. Hetero žena to skúsi možno tiež, lenže iba zo súcitu a opäť bude prirodzene hľadať mužské znaky. Lesbická žena to ani neskúsi, pretože sa jej protiví mužské telo rovnako ako samotnému TG jeho vlastné. Čiže zhrnuté a podtrhnuté: ak aj niekedy TG bude mať pred operáciou sexuálny styk, nenaplní ho žiadnou radosťou ale zato má o ďalší kýbel depresií postarané. Je to proste nanič. Dokiaľ neprebehne operácia, je možné milovanú osobu milovať iba na duchovnej úrovni. A vôbec krása aktu splynutia prebieha u TG hlavne v mozgu a má preňho rovnako silný význam ako pre konvenčného hetero človeka fyzické pocity z krásneho sexuálneho styku.

Hm, nerada píšem, alebo sa vyjadrujem k sexu pretože to považujem za svoje intimno. Je to jednoducho moje a pre mňa je dôležité sa zo svojim intimnom podeliť iba s človekom, o ktorom usúdim, že si zaslúži to aby som sa mu otvorila. Bohužiaľ sú toto veci, ktoré skoro nikdo nevie a sú základňou a aj podstatou transgenderizmu a ľudia obecne majú presne opačný a škodlivý názor. Toto ma donútilo napísať ako to je a ako to cítim.

Ešte by som sa chcela pokúsiť vysvetliť, prečo sa vyhýbam všetkým tým kvazitrans komunitám. Jednoducho preto, že žiadna neexistuje. Som žena a keď absolvujem operáciu zmením okrem rodu aj dokumenty svojej identity a uzavriem tento blog natrvalo, pretože sa budem chcieť ztratiť v anonymnom dave žien. Nechcem sa vracať k tomu peklu, ktoré si prežívam. A tak žiadneho TG v žiadnej trans komunite nestretnete, pretože je uzavretý pred celým svetom. Nečudujte sa. Zato to, čo sa tam často pohybuje, je všetko možné, len nie to čo TG pre svoje prežitie potrebuje. Sú tam často naopak presne tie typy ľudí, zo ktorých mám hrôzu.

Dúfam, že tento článok nie je nenávistný alebo sexistický, pretože to som nemala v úmysle. Takto to jednoducho je. Až teda nabudúce pôjde po ulici naproti vám nejaký človek, u ktorého evidentne budete vidieť, že to vo svojom vzhľade ohľadom rodu nemá všetko zrovnané, prosím neoslovujte ho, nebite ho, nehádžte po ňom nič. Neviete či je to muž so sexuálnou úchylkou, alebo žena v mužskom tele. Nech to je kdokoľvek, je to proste ďalší človek idúci cez ulicu. Nevšímajte si ho prosím, každý má svojho trápenia veľa, či už je transgender alebo čokoľvek iné. Všetci sme ľudia a pokiaľ chceme spolu prežiť spokojný život musíme sa naučiť spolu existovať. Učíme sa to celý život. Ďakujem Vám, že ste si to prečítali až do konca.

Streda

Dneska som s dečkou na 10tom riadku. Celá bude mať 14 riadkov a vlastne je iba z 2x nahadzovaných DS. O 7.00 vyrážam. Dnešný program pozostáva z návštevy obvodného doktora, rentgenu hrudníka, objednania sa na interné a ARO, návšteva SSSZ. Tuším sa vrátim ešte dneska domov :-)

Výslekdy:
Mám za sebou rentgen bez patologických zmien, objednanie na interné a ARO a návštevu SSSZ. To posledné bohužiaľ dopadlo tak, že oni s ČSSZ nechcú mať nič spoločné a doporučujú mi obrátiť sa na české ministerstvo sociánych vecí a rodiny, kde sa na mňa samozrejme vykašlú. Inak povedané, jeden štát na mňa kašle, pretože som preňho nerobila (čo je iba logické) a druhý pretože sú to všiváci (čo logické nie je).

Mimochodom, v čakárňach som si krátila čas pokecom s babkami. Nie som ten typ, čo vyhľadáva ľudí len preto, že potrebuje zabiť čas - keď sa dá, vyhnem sa im, lenže babky sa trúsili samé a suverénne ma oslovovali v ženskom rode, tak som nakoniec odpovedala rada. Témy nestoja za zmienku, ale čas v čakárni ubehol rýchlejšie. Chcela som si urobiť radosť a kúpiť si suchú tužku alebo riasenku z naškriabaných 6 eur. Suchú tužku som nezohnala, tak som kúpila najlacnejšiu rimmelku za 3 eura. Ten zbytok na tužku hádam bude stačiť až ju niekedy budú mať.